Viacerí  známi sa ma pýtajú aký mám názor na súčasnú situáciu s koronavírusovou  infekciou u ľudí. Priznám sa, že som dlho rozmýšľala nad odpoveďou, nakoľko je tu veľa neznámych i otáznych vecí.

Koronavírusy  sú  „veľké“ RNA vírusy  s obalom, ktorý obsahuje lipidy (tuky), preto sú  viac citlivé na dezinfekčné prostriedky rozpúšťajúce tuky ako vírusy neobalené. V našich podmienkach sa  najčastejšie   stretávame  s koronavírusovými   infekciami  nielen u ľudí, ale  aj  u mačiek a hydiny.  U človeka a zvierat doposiaľ (do r. 2002) známe koronavírusy nie sú veľmi patogénne.  Vírus infekčnej bronchitídy u hydiny spôsobuje  respiratórne problémy, oslabenie imunity, poškodenie obličiek, reprodukčné problémy  u hydiny chovanej vo veľkochovoch.  V malochovoch  sa vírusy  infekčnej bronchitídy zväčša neprejavujú klinickým ochorením.   U  mačiek  je známa koronavírusová infekcia spôsobujúca hnačky hlavne mačiat žijúcich v komunitách s inými mačkami – „enterický“ koronavírus  a veľmi zriedkavá  infekčná peritonitída  mačiek, čo je pravdepodobne zmutovaná a veľmi patogénna forma mačacieho enteovírusu.   Vedci  doposiaľ  nevedia, ako sa relatívne benígny koronavírus mení na smrteľnú mačaciu infekčnú peritonitídu (zmena patogenity vírusu sa deje u toho istého druhu zvierat).  U ľudí je známych asi 30 typov humánneho koronavírusu, ktoré môžu spôsobovať  zväčša mierne dýchacie problémy – nádchu.

O koronavírusoch sa vie, že dokážu veľmi rýchlo mutovať –  meniť  sa nielen vo svojich patogénnych (vznikajú rôzne  patogénne kmene vírusu)  ale aj v antigénnych vlastnostiach (vznikajú rozdielne sérotypy). Napríklad u vírusu  infekčnej bronchitídy hydiny boli  dlho známe dva  základné sérotypy, proti ktorým boli vyrábané a používané účinné vakcíny.  Pravdepodobne následkom rýchlo sa  meniacich  podmienok v chovoch  hydiny :  ako veľmi  vysoká  koncentrácia  hydiny na jednom mieste, priemyselne spracované (neprirodzené) zložky krmiva – vysoká  chemizácia a mechanizácia výroby krmív – poľnohospodárskyh plodín,  z toho vyplývajúce väčšie množstvo možných toxínov v krmive (mykotoxíny, pesticídy, málo prirodzených zložiek – vitamínov, minerálnych látok, humínov…),  priemyselná  – neprirodzená produkcia hydinového mäsa a vajec v uzatvorených halách s umelou ventiláciou a svetelným režimom – bez denného svetla,  prešľachtenosť hydiny,  …. sa  zhruba v  90-tych rokoch minulého storočia začali objavovať nové kmene infekčnej bronchitídy, ktoré vo veľkovýrobných podmienkach spôsobujú  veľké zdravotné problémy hydiny a ekonomické straty. Existujúce  vakcíny prestali byť účinné.  Boli a sú pripravované nové vakcíny, ktoré sa zložením prispôsobujú meniacej sa antigénnej štruktúre vírusu. Ale žiadna nová vakcína nie je účinná vo všetkých chovoch. Vzniklo veľa rôznych sérotypov toho vírusu, až sa zdá, že každý chov má „svoj vlastný sérotyp“  vírusu infekčnej bronchitídy a  vakcíny sú len čiastočne účinné. Mne to pripadá  ako zvierací model toho, čo sa deje s vírusovými infekciami v  populácií ľudí.

V roku 2002-2004 sa u ľudí v Číne  (prenos do Kanady) objavilo  ochorenie SARS – ťažký akútny respiratórny syndróm spôsobený zmutovaným koronavírusom, ktorý sa vyselektoval z koronavírusu vyskytujúceho sa u cibetiek. Za túto relatívne krátku dobu výskytu sa vyselektovalo asi 16 sérotypov vírusu SARS, ktoré pravdepodobne mali aj  rôznu patogenitu. V roku 2012 sa v Saudskej Arábii objavilo ochorenie MERS – akútny respiratórny syndróm stredného východu, spôsobený zmutovaným koronavírusom  tiav.   Koncom roka 2019 sa znovu v Číne u ľudí objavilo nové respiratórne ochorenie COVID-19. Zdrojom tohto zmutovaného vírusu sú pravdepodobne netopiere.   Líši sa od predchádzajúcich dvoch vo viacerých vlastnostiach. Inkubačná doba COVID-19 môže byť  až 14 dní, kým SARS mal od pár hodín po cca 3 dni, MERS cca 3 dni. Klinické príznaky COVID-19 u detí, mladých a zdravých ľudí sú mierne chrípkové príznaky. U mnohých ľudí môže prebiehať  asymptómna  infekcia –  bez klinických príznakov, pričom infikovaný človek môže byť dlhšiu dobu vylučovateľom vírusu. U starých a chronicky chorých ľudí môže mať ochorenie veľmi ťažký priebeh podobný  ochoreniu  SARS, u ktorého bola mortalita vyše 10%, v niektorých prípadoch až 100%, ako to bolo u vírusu SARS prineseného do Toronta, (všetci nakazení ľudia zomreli). Našťastie sa šírenie infekcie  podarilo včas zastaviť, nakoľko inkubačná doba bola veľmi krátka.  V súčasnosti sa predpokladá, že kolujú dva patologické varianty COVID-19. Menej patogénny – starší s miernym až asymptómnym priebehom a mladší  patogénnejší  podobný SARS.

Tiež som bola prekvapená prečo  sa teraz  robí taký rozruch  okolo šíriaceho sa koronavírusu, nakoľko sa javí menej patogénny.  Ale po vypočutí Prof. MUDr. V. Krčmériho som to pochopila. Tento vírus je  veľmi podobný vírusu SARS. Nakoľko sa vie, že koronavírusy  sa veľmi rýchlo menia, môže sa stať, že menej patogénny vírus pasážovaný cez vnímavých (imunitne slabých, starých) jedincov  zvýši svoju patogenitu a stane sa nebezpečným aj pre silnejších jedincov. Zároveň súčasný COVID-19 je svojou štruktúrou veľmi podobný vírusu SARS! Predpokladá sa, že vírus SARS aj po zaniknutí choroby v humánnej populácii, od roku 2004  koloval v populácii zvierat – netopierov, kde sa jeho vlastnosti  do určitej miery zmenili, no  teraz  sa zase prispôsobil  tak, že sa mu darí množiť v ľudských  bunkách a spôsobovať  ochorenie.   Zastavenie šírenia vírusu SARS (2004) a MERS (2012) sa podarilo vďaka prísnym epidemiologickým opatreniam, preto sa predpokladá, že aj šírenie a vznik možných nových mutácií  COVID-19 sa podarí takto zastaviť, v čo pevne verím.  Preto sú nariadenia aby sa ľudia čo najviac  izolovali,  aby sa pri prípadnom výskyte u infikovaného človeka vírus nešíril ďalej, nemal možnosť sa ďalej pasážovať zvlášť na slabších vnímavých jedincoch.  Ak  vírus infikuje zdravého, silného jedinca jeho dobrá  imunita potlačí množenie vírusu, čo je najlepšia cesta k zastaveniu šírenia nákazy. Preto podpora celkového zdravia – odolnosti je v boji proti všetkým infekčným chorobám  prvoradá. Vírusy infikujúce  silných jedincov  strácajú patogénne vlastnosti. V prípade COVID-19 má pravdepodobne významnú úlohu bunková imunita, ktorej základom je thýmus, ktorý sa  do veku cca 10 rokov vyvíja a potom postupne pomaly atrofuje. Horší priebeh vírusových  infekcií je  zvyčajne  v zime a skoro na  jar, čo súvisí s klímou ale aj s nedostatkom prirodzených vitamínov a slnka.

Rôzne epidémie boli na svete vždy, vyskytovali sa viac  v ohraničených oblastiach. Dnes s možnosťou rýchleho presunu ľudí aj vecí po celej zemi je šírenie infekcií veľmi ľahké a môže zasiahnuť  všetky kontinenty.  Otázne však je prečo sa v roku 2002 vyselektoval z takmer nepatogénneho  koronavírusu  zvierat vysoko patogénny vírus ľudí.  Takéto infekcie dovtedy neboli alebo ich ľudia nevedeli odhaliť? Súčasný COVID-19 má tiež zvláštne vlastnosti! Sú rôzne názory. Pomohol tomu človek z rôznych dôvodov?  Alebo je to božia vôľa, prípadne božia ruka zmenila  to,  čo chcel človek dosiahnuť?  V každom prípade  by nás to malo naučiť pokore, skromnosti a úcte, uvedomiť si skutočné hodnoty života. Viac si vážiť ľudí v rôznych profesiách, lebo spokojný človek v každej krajine je základom dobre fungujúceho zdravotníctva,  všetkých služieb a odvetví života. Súčasná pandémia COVID-19 nemá našťastie tak vysokú úmrtnosť, no spôsobuje vysoké ekonomické straty.  Znížila sa výroba, znížil sa počet letov, zastavil sa ekonomický rast…  Na druhej strane ukázalo sa, že došlo k zlepšeniu ovzdušia nad priemyslovými centrami.  Dúfam, že ľudia pochopia, že nadspotreba a s tým súvisiaca nadvýroba je zbytočná.  Šťastie a hodnoty života nespočívajú v materiálnych veciach.

MVDr. Darina Pospišilová (12.3.2020)

Krásne je všetko povedané v nasledujúcich 3  citátoch (zdroj internet):

Taliansky poet Andrea Melis Parolaio ponúkol takúto peknú myšlienku:
Najviac kontaminovaný povrch bolo naše srdce.
Tento vírus je dar zeme.
Zastavil svet, prinútil nás pozrieť sa do seba a okolo seba.
Znížil na polovicu znečistenie vo veľkých krajinách.
Naučí nás mnoho.
Uvidíte.
Niekedy prichádza Kristus, inokedy je to Boh rovnako neviditeľný a mikroskopický, ktorý nám hovorí o novej potrebnej ľudskosti.
Ak počítame mŕtvych, je to nevyhnutná cena.
Naslepo sme nemohli ísť ďalej.
Toto je vírus pre meditáciu.
Buďme vďační, že sa môžeme zastaviť, byť s našimi deťmi,
myslieť s láskou na starých, slabých, ohrozených.
Hodnotu vecí chápeme, keď nám chýbajú.
Vírus, ktorý nám berie možnosť objať druhého, prišiel,
aby nás zachránil. A neodíde, kým to nepochopíme.
Zostať doma a otvoriť si srdce – to spraví vírus užitočným.
A ešte viac ísť do lesa, kontemplovať more,
sadnúť si a pozorovať rieku, aby sme si pripomenuli, že
príroda je domov, dnes viac než inokedy.
Ak z takéhoto úteku urobíme vakcínu proti strachu,
posvätíme tým aj prácu a námahu lekárov, zdravotných sestier a toľkých ďalších.

Jaroslav Dušek :
” Nedávno mi říkal režisér a cestovatel Viliam Poltikovič, že mluvil s nějakým šamanem a ten mu sdělil, že není ani tak podstatné, v co lidi věří. Jestli jsou duchovní nebo nejsou. Podstatné je, aby pěstovali rostliny na zahrádce. A na vše ostatní sami časem přijdou. Komunikací s těmi rostlinami. My jsme zaměřili naši pozornost jinam, na peníze a banky, na hospodářský růst.

A ocitáme se v čím dál větším chaosu. Zaměřili jsme pozornost někam, kde není živý proud. Je tam spíš naše sobectví, s nímž přistupujeme k Matce Zemi. Přistupujeme k ní ne jako k matce, ale jako k supermarketu země. Tam jdu a všechno si vezmu. Ropu, suroviny, všechno. Vždyť jsem tu nejchytřejší, ne? Tak na to mám právo si to vzít a prodat! Ta hra už je únavná. A taky sebevražedná. ”

Terapeut tradiční čínské medicíny Milan Schirlo tvrdí, že pokud nechceme onemocnět koronavirem, musíme si budovat silný imunitní systém. Čínský lékař by řekl, že musíme mít silnou Zheng Qi. To je pojem, pod kterým se skrývá nejen naše imunita a odolnost, ale i celková vitalita a schopnost přizpůsobit se měnícímu se vnějšímu prostředí. V první řadě je důležitý zdravý životní styl. Kvalitně a pestře jíst, přiměřeně se hýbat, dostatečně odpočívat, dostatečně spát, udržovat naše emoce na uzdě, a hlavně mít dobré vztahy s lidmi kolem nás. Tak jednoduché to je.

13.3.  2020  je známych 101 variant  vírusu COVID-19

Otázky pre pani MVDr. Pospišilovú:

Otázka:    Viete mi prosím vysvetliť  aký  je rozdiel medzi vírusom chrípky a týmto tipom koronavírusu? V infekčnosti a aj agresivite oboch vírusov? Tiež som čítala rôzne názory od rôznych virológov a uvádzali, že naďalej platí, že pandemicky charakter vie mať zatiaľ len vírus chrípky.

Vírusy chrípky patria do skupiny ortomyxovírusov sú to tiež obalené RNA vírusy ale menšie a majú inú štruktúru genómu   ako koronavírusy. Nakoľko sú menšie môžu dlhšie kolovať v prostredí, šíriť sa vzduchom. Chrípkové vírusy sú patogénne pre zvieratá hlavne pre  vtáky, ošípané, kone, aj pre človeka, existujú vo viacerých sérotypoch (H1N1, H5N1, H7N7…) nakoľko v ich genóme často vznikajú zlomy a prešmyky, čím ľahko vznikajú  nové sérotypy. Niektoré sú viac patogénne pre zvieratá, iné pre ľudí (H1N1).  Rezervoárom chrípkových vírusov sú vodné vtáky, zvlášť kačice, v nich v prírode  kolujú chrípkové vírusy často aj bez príznakov choroby. Nový sérotyp patogénny pre človeka vznikne vtedy, ak sa v jednej bunke stretnú rôzne chrípkové vírusy. Deje sa to v bunkách priedušnice ošípanej – čo sú „mixážne bunky“ pre chrípkové vírusy. Ak sa v nich naraz stretne chrípkový vírus vtákov, ošípanej a človeka, môže vzniknúť nový vysoko patogénny kmeň chrípky pre ľudí – nový sérotyp.  Ľudská popolácia na tento nový sérotyp nemá ešte vytvorenú  imunitu, preto býva veľmi patogénny. Postupne, ak sa zase vráti  na človeka, ktorý sa s tým sérotypom už stretol – už  má imunitu, tak vírus začne strácať na patogenite a už nie je tak nebezpečný, začne slabnúť  (to platí aj u chrípkových vír. infekčných viac pre zvieratá a malo by to platiť aj u koronavírusov?).

Keď je epidémia chrípky, tak väčšina ľudí, ktorý sa v tej lokalite nachádzajú sú  vírusom infikovaní. V závislosti od ich celkovej odolnosti niektorí ochorejú ťažko, iní ľahšie a niektorí neochorejú vôbec aj keď prišli do styku s infektom. To platí pri infekcii  všetkými patogénmi, že dobrá – nešpecifická imunita = celková odolnosť chráni človeka aj keď nebol vakcinovaný, resp. predtým neprekonal alebo sa nestretol s infektom, ktorý spôsobuje danú chorobu   „musíme si budovat silný imunitní systém. Čínský lékař by řekl, že musíme mít silnou Zheng Qi. To je pojem, pod kterým se skrývá nejen naše imunita a odolnost, ale i celková vitalita a schopnost přizpůsobit se měnícímu se vnějšímu prostředí….“viď. vyššie.

Doposiaľ boli známe len pandémie chrípky, nakoľko sa vie rýchlo šíriť. Pandémia je, ak patogénny vírus zasiahne všetky kontinenty, a to sa teraz deje s koronavírusom. Tento vírus je neznámy. Nikto nevie ako sa bude správať, meniť. Vie sa len, že môže sa rýchlo meniť a nadobudnúť aj vysoko virulentné vlastnosti o to viac, že je veľmi podobný vírusu SARS. Preto sú opatrenia aby sa čo najviac obmedzila možnosť pasážovania vírusu vo vnímavých  ľudských bunkách.

Tento vírus má však niektoré zvláštne vlastnosti, s akými sme sa doteraz pri žiadnych  infekciách nestretli?  Aj odborníci molekulárnej biológie už pripustili, že COVID-19 inak označovaný aj SARS-CoV-2  pravdepodobne nie je celkom prírodného pôvodu?…

Otázka:    Ak by objavili vakcínu, je vhodné sa dať očkovať?

K dnešnému dňu je známych  zatiaľ 101 variantov vírusu COVID-19 = SARS-CoV-2.  Preto podľa môjho názoru je veľmi ťažké pripraviť jednu vakcínu, ktorá by bola účinná vo všetkých lokalitách. Zároveň, kým sa pripraví vakcína, za ten čas sa vírus bude pravdepodobne stále  meniť a vakcína už nebude mať želaný efekt?  COVID-19 má zároveň zvláštne vlastnosti, preto podľa mňa sa zatiaľ nemôže predpokladať ako by sa v populácií ľudí správala vakcína pripravená proti nemu.