Kategórie: ParazityZnačky: , , , ,

Blchy sú vonkajšie parazity (ektoparazity). Cudzopasia na povrchu tiel teplokrvných živočíchov, na vtákoch a cicavcoch, ktoré majú stálu noru alebo hniezdo. Z cicavcov vyhľadávajú hlodavce, mäsožravce, hmyzožravce a netopiere. Z vtákov trpia blchami najmä tie druhy, ktoré hniezdia v dutinách. Zväčša každý živočíšny druh a jeho blízki príbuzní majú svoj vlastný druh bĺch, ktorý môže pri nedostatku potravy cicať krv aj z iného druhu, kde sa však dlho neudrží. Doteraz bolo opísaných okolo 1000 druhov bĺch, z ktorých väčšina žije v trópoch. Blchy veľmi dobre skáču, takže sa bez problémov premiestňujú z jedného hostiteľa na druhého až do vzdialenosti 1,5 m. Živia  sa výlučne krvou. U psov môže parazitovať  blcha ľudská ( Pulex irritans), blcha psia (Ctenocephalides canis) a blcha mačacia (Ctenocephalides felis). Najčastejšie sa vyskytuje blcha mačacia. Problém s blchami mávajú nielen zanedbané psy žijúce vonku na dvoroch s možnosťou túlať sa, ale aj psy na sídliskách, ktoré väčšinu času trávia v bytoch svojich majiteľov. Najväčším zdrojom bĺch (aj roztočov – pôvodcov svrabu) na sídliskách sú túlavé mačky a ježkovia. Preto nie je divné, keď si pes  z prechádzky na vodidle donesie domov neželaných hostí. Blchy sa dlhšie udržia u oslabených, zle živených, chronicky chorých alebo veľmi starých jedincov. Kvalitne živené, zdravé, šťastné (nestresované) a čisté zviera nevytvára vhodné prostredie pre parazity.

Blchy dráždia pokožku psa svojim pohybom v srsti a poškodzujú ju nabodávaním pri cicaní krvi.  Vypúšťajú pritom do rany sliny, ktoré obsahujú látky brániace zrážaniu krvi, spôsobujú zápal a silné svrbenie. Po bodnutí blcha zanechá na koži pupenec so stredovou bodkou, ktorý do troch dní zväčša zmizne. U niektorých jedincov môže blcha vyvolať alergické reakcie. Pre alergických psov býva uštipnutie viac svrbivé. Pes si miesto zúrivo škriabe, vyhrýza, vytrháva srsť, čím kožu veľmi podráždi. Vytvorí sa dlhotrvajúci zápal kože tzv. „horúce miesto“, ktoré sa môže šíriť alebo sa na koži posúvať. Alergický stav môže pretrvávať aj keď sa blchy u psa už nenachádzajú.  Pri silnom napadnutí blchami je pes stále nepokojný, celkovo chátra. Veľký počet bĺch na jednom hostiteľovi môže spôsobiť anémiu. Blchy môžu prenášať choroby, sú medzihostiteľom pásomnice psej.

Blchy sú na svojom hostiteľovi len kým sa nasajú krvi. Môže to byť pol hodiny až pár hodín. Zvyšok času trávia v blízkosti zvieraťa, najviac tam, kde pes najčastejšie odpočíva. Tu sa nachádza aj najviac vajíčok a vývojových štádií bĺch – larvy a kukly, z ktorých sa opäť za vhodných podmienok vyliahnu nové blchy. Pri prehliadke psa na prítomnosť bĺch upozorní hlavne ich trus, ktorý nájdeme na chlpoch pri koži. U tmavých psov trus nie je vidieť.

Blchy na srsť zvierat kladú vajíčka, tie odpadávajú do okolitého prostredia, kde sa z nich do piatich dní pri vhodnej vlhkosti liahnu približne 4 – 6,5 mm podlhovasté larvy. Sú priesvitné s červenohnedým pruhom. Larvy pre svoj vývoj musia požierať trus dospelých bĺch, v ktorom sú ostatky krvi. Sú veľmi citlivé na vysokú teplotu a sucho, vyhýbajú sa svetlu, sťahujú sa smerom dole, do tmy, čulo sa pohybujú. Vyvíjajú sa pri koreni chlpov kobercov alebo tráv, pod nábytkom, v škárach podláh, v handrách a matracoch. Za jeden až dva týždne si larva upradie kokón, v ktorom dokončí vývoj na dospelého jedinca tesne pred vyliahnutím. V kokóne čaká (vydrží až 140 dní) na vonkajšie stimuly, ktoré spustia liahnutie, a to je príchod vhodného hostiteľa. V kokóne je blcha chránená pred insekticídmi, vyschnutím a inými vonkajšími vplyvmi. Kokón môže v priebehu sekundy opustiť, ak dostane stimul na liahnutie, ako teplo, vibrácie, vlhkosť, tlak tela, kysličník uhličitý a všetko, čo pripomína prítomnosť teplokrvného zvieraťa. Telo bĺch je zo strán sploštené, čo im umožňuje veľmi ľahko prenikať do srsti a je vystužené chitínom, takže je i veľmi pevné. Dospelé blchy musia žiť na hostiteľovi aj keď  pár dní vydržia, kým ho nájdu. Akonáhle sa raz nakŕmia, už bez potravy dlho nevydržia. Za vhodných podmienok žijú okolo 100 dní. Samičky kladú veľké množstvá vajíčok, preto sa musia stále kŕmiť. V zime blchy prežívajú v domoch, pod kopou lístia, pod odpadkami, v škárach, v norách hostiteľov – ježov, hlodavcov. Veveričky nie sú hostiteľmi bĺch.

Zdalo by sa, že vývojový cyklus bĺch je zložitý a zraniteľný, no vďaka ich ohromnej reprodukčnej schopnosti je veľmi ťažké sa ich zbaviť. Prežívajú roky v starých handrách, v pivniciach, pri koreni chlpov kobercov, v matracoch a podobne. Preto úspech v boji proti blchám závisí od kontroly a prerušenia životného cyklu blchy v dosahu zvieraťa.

Pri odblšovaní psa je potrebné zamerať sa na niekoľko opatrení:

  • očistu psa od bĺch – ostrihanie a dôkladné umytie psa šampónom, ktorý tvorí penu.
  • dôkladnú očistu okolitého prostredia v ktorom pes žije – vypratie všetkých prikrývok, podušiek, oblečenia, dôkladné povysávanie kobercov, škár, prípadne vyhodenie starých matracov, vyčistenie pivníc a okolia domov od odpadkov, starých handier, kartónov… Vysávač s kefou môže imitovať prítomnosť teplokrvného zvieraťa a podporiť vyliahnutie blchy z kukly, čím sa parazit stáva citlivejší na vonkajšie vplyvy. Sucho ničí hlavne larvy bĺch.
  • prevenciu pred opätovným zablšením – používanie repelentov, pravidelné čistenie miest kde pes odpočíva.
  • podporu celkovej odolnosti a zdravia psa – podávanie vitamínov skupiny B, kvalitné plnohodnotné krmivo v primeranom množstve, dostatok pohybu podľa potreby psa, dostatok pozornosti majiteľa, vyhýbanie sa stresovým faktorom, zbytočným vakcináciám, nadbytočnému používaniu chemických látok (čistiacich prostriedkov, aviváži…), cigaretovému dymu… Liečenie chronických zdravotných problémov so zameraním sa na príčinu choroby, nielen potláčaním klinických príznakov. Alergie sú prejavom chronického ochorenia. To, že sa u psa vyvinie alergia na uštipnutie blchou má aj vnútornú príčinu. Alergie sú v súčasnosti jedným z najväčších problémov zdravia zvierat.

Výber prostriedkov použitých na očistu psa a okolia by mal byť čo najšetrnejší k zdraviu zvieraťa a k životnému prostrediu. Závisí od individuálnej potreby a citlivosti psa. Zdravé a spokojné zviera ostáva spravidla čisté.