Kliešte

Kliešte sa vyskytujú na celom území Európy. Na Slovensku je známych sedem druhov  kliešťov, ktoré  môžu  prenášať patogény – pôvodcov vírusových, bakteriálnych a protozoárnych chorôb. Patria do rodov Ixodes (I. ricinus, I. hexagonus), Dermacentor (D. reticulatus, D. marginatus) a Haemaphysalis (H. inermis, H.concinna, H. punctata).

V životnom cykle kliešťov sa striedajú tri vývojové štádia – larva, nymfa a dospelý jedinec. Všetky kliešte aj ich vývojové štádia sa živia jedine krvou. Hostiteľmi kliešťov môžu byť všetky suchozemské živočíchy – cicavce, vtáky, plazy, hlavne jašterice a korytnačky. Vývojové štádia aj dospelé kliešte aktívne vyhľadávajú hostiteľa. Niektoré druhy žijú v norách, hniezdach, v pôde, v puklinách stromov  – v blízkosti zvierat, kde trávia celý život. Tu majú vhodné mikroklimatické podmienky. Tieto druhy majú  užší okruh hostiteľov. Niektoré druhy hostiteľa aktívne vyhľadávajú vo voľnej prírode.  Tieto druhy sú citlivé na vyschnutie, preto sa musia presúvať na miesta s vyššou vzdušnou vlhkosťou, ktorú vedia absorbovať. Majú široký okruh hostiteľov. Vyhľadávajú v prírode miesta, kadiaľ zvieratá prechádzajú. V okolí zvieracích chodníkov vyčkávajú na vegetácii na vhodného hostiteľa. Registrujú zmenu vibrácií, teplotu, tieň, pach a koncentráciu oxidu uhličitého z vydychovaného vzduchu prichádzajúceho zvieraťa. Dospelé štádiá číhajú na vysokej vegetácii a parazitujú na väčších zvieratách. Larvy a nymfy sa zdržujú nižšie pri zemi. Striedanie hostiteľov má zásadný význam pri prenose a udržiavaní pôvodcov mnohých prenosných chorôb ľudí a zvierat. Niektorí hostitelia napr. vtáky, môžu kliešte prenášať aj na veľké vzdialenosti.  Kliešť môže ostať číhať na vegetácii kým nespotrebuje zásobu vody, potom sa musí presunúť na miesto s vyššou vzdušnou vlhkosťou a vodu doplniť.

Pohlavný dimorfizmus kliešťov je výrazný. Samica býva väčšia, cicia  5  – 14 dní, samec cicia len obmedzene. Kopulácia dospelých jedincov prebieha spravidla počas cicania na hostiteľovi, u niektorých druhov aj na vegetácii. Po plnom nacicaní samica zväčší svoj objem až 200 násobne a z hostiteľa odpadne. Vo vlhkom úkryte (vrchná vrstva pôdy) sa v nej vyvíjajú vajíčka. Už za dva dni po kopulácii môže naklásť  2-5 tisíc vajíčok, z ktorých sa asi po mesiaci vyliahnu 6-nohé larvy.  Samica potom uhynie.  Larva vyhľadá a prichytí sa na hostiteľa. Po nacicaní odpadne, vo vonkajšom prostredí sa zmení na 8-nohú nymfu. Táto opäť aktívne vyhľadá hostiteľa. Cicia približne týždeň. Vo vonkajšom prostredí sa zmení na dospelého jedinca –  samičku alebo samca. Celý vývoj závisí od teploty.  Parazitická prerušovaná fáza u väčšiny kliešťov trvá niekoľko dní, kým celý ďalší neparazitický vývin kliešťov medzi jednotlivými cicaniami prebieha vo vonkajšom prostredí. V našich podmienkach trvá 1 – 6 rokov v závislosti od druhu kliešťa. Prostredie je pre kliešte limitujúcim faktorom. Výskyt kliešťov na určitom území závisí hlavne od prítomnosti vhodných hostiteľov pre všetky vývojové štádiá, od geologického podložia, typu pôdy, vegetačného krytu, klimatických podmienok a vzdušnej vlhkosti. Ideálna je teplota 5 -32 °C a vlhkosť okolo 80%. Sezónna aktivita kliešťov začína skoro na jar, za vhodných podmienok už vo februári s vrcholom v apríli a máji. V teplých letných mesiacoch, keď je sucho ich aktivita klesá, s opätovným nástupom v jeseni (septembri, októbri až novembri). Kliešť lesostepný (Haemaphysalis inermis) sa vyskytuje na vegetácii celý rok, zvlášť keď je mierna zima.

Dospelý kliešť a jeho vývojové štádia sa neprisajú na hostiteľa hneď na mieste kde sa prichytia, ale vyhľadávajú miesta s jemnou kožou. Kožu hostiteľa prerezávajú a vsúvajú do nej ústne ústroje. Vpúšťajú do hostiteľa sliny, ktoré obsahujú látky brániace zrážaniu krvi a zápalovým reakciám. Počas prvých 24 hodín je cicanie pomalé, prírastok je minimálny. Na zväčšenie objemu tela si kliešť potrebuje vytvoriť novú kutikulu. Najväčší objem krvi prijíma počas posledných dní cicania.

Kliešte, rovnako ako všetky suchozemské článkonožce si musia udržať svoju vodnú bilanciu. Počas  prijímania potravy musia predchádzať nadmernej hydratácii a naopak počas fázy bez prijímania potravy dehydratácii. Čiže podľa potreby vodu prijímajú alebo vylučujú. V období mimo hostiteľa musí kliešť maximalizovať príjem vodných pár z atmosféry. Vo fáze rýchleho cicania je nadbytočná voda transportovaná cez epitel čreva do slinných žliaz a odtiaľ späť do tela hostiteľa. Infikované kliešte takto môžu prenášať celý rad pôvodcov rôznych chorôb vo väčšej miere ako iný krv cicajúci hmyz.

Z epidemiologického hľadiska v  miernom pásme najdôležitejším vírusovým ochorením prenášaným kliešťom je kliešťová encefalitída. Z bakteriálnych ochorení je to Borrelia burgdorferi – pôvodca lymskej boreliózy. V menšej miere gram-negatívna baktéria Anaplasma phagocytophylum, ktorá infikuje biele krvinky. Kliešte môžu prenášať viaceré rikettsie patogénne aj pre človeka, Coxiellu burnetii – pôvodcu Q horúčky, baktériu Francisella tularensis- pôvodcu tularémie. Kliešte môžu prenášať aj jednobunkové parazity z rodu Babesia, ktoré infikujú červené krvinky. Kliešte prenášajú aj červy napr. rod Cercopithifilaria, ktoré parazitujú v podkoží psov.

Či je kliešť infikovaný a akým patogénom sa dá do určitej miery za určitých podmienok zistiť z nacicaného kliešťa laboratórnym vyšetrením v špecializovaných laboratóriách. Ixodes ricinus (Kliešť obyčajný) je na Slovensku najrozšírenejším kliešťom, má široký okruh hostiteľov. Je vektorom mnohých patogénov. Najpočetnejším ochorením, ktoré môže prenášať je lymská borelióza. V niektorých lokalitách môže byť infikovaných až 50% kliešťov. Výskyt vírusu kliešťovej encefalitídy v kliešťoch je (0,1-1%). Z kliešťov boli izolovaní aj pôvodcovia listeriózy, červienky, salmonelózy, brucelózy, toxoplazmózy a iné. (Zdroj: I.Majláth, V.Majláthová: Atlas kliešťov Slovenska, 2015)

Na voľne žijúcich zvieratách, niekedy aj na zvieratách na pastvine môže naraz cicať viac kliešťov. Niektoré zvieratá bývajú až obsypané kliešťami. Sú to zväčša slabé a choré jedince. Kliešť pri cicaní krvi z hostiteľa nasaje aj v jeho krvi prítomné patogény. Na infekciu ďalšieho hostiteľa je potrebný určitý počet infekčných zárodkov, čo je závislé od virulencie patogéna a od odolnosti – aktuálnych imunitných schopností hostiteľa.   Dobrý imunitný systém zdravého jedinca (hostiteľa) sa prípadnej infekcii od infikovaného kliešťa väčšinou rýchlo zbaví. Pri väčšine ochorení je častejší iný spôsob infekcie ľudí či zvierat ako prenos kliešťom. Navyše veľa kliešťov svoj životný cyklus nedokončí.

Najobávanejšia – kliešťová encefalitída je typická nákaza s prírodnou ohniskovosťou. To znamená, že v určitej lokalite existuje vírus, prenášač vírusu -kliešť a rezervoárové zviera. Kliešte po nasatí infikovanej krvi sú infekčné po celý svoj život. Vírus sa prenáša aj transovariálne na ich potomstvo, množí sa v slinných žľazách kliešťa. Kliešť saje niekoľko dní, pričom vypúšťa do rany sliny s vírusom. Môžu sa infikovať rôzne zvieratá a človek. Nákazlivosť (virémia) rezervoárových zvierat trvá niekoľko dní. Klinicky sa infekcia prejaví len u vnímavých ľudí (detí, imunitne oslabených starších ľudí). Predpokladá sa, že k prenosu vírusu môže dôjsť aj pitím surového kozieho mlieka alebo  produktov z nepasterizovaného kozieho či ovčieho mlieka, ak boli zvieratá infikované a sú dojené v čase virémie. Kliešťová encefalitída sa neprenáša z človeka na človeka. Infikovaných kliešťov v ohnisku nákazy býva 1 až 2 %. Kliešťová encefalitída nepatrí medzi nákazy s masovým výskytom.

Po pobyte v prírode môžeme na sebe alebo na našom štvornohom priateľovi nájsť prisatých kliešťov. Odporúča sa odstrániť ich vytiahnutím tak, aby nedošlo k stlačeniu „bruška“ kliešťa,  aby sa jeho obsah nevtlačil do ranky. Po odstránení kliešťa je vhodné ranu dezinfikovať. Najvhodnejšie sú dezinfekčné prostriedky na báze jódu, ktorý preniká aj hlbšie do kože.  Najprijateľnejšie je odstránenie kliešťa čo najskôr, do 24 hodín po prisatí, ale dovtedy je ešte málo viditeľný hlavne v hustej srsti zvierat.

Na prevenciu pred prisatím kliešťov sa odporúča pred vychádzkou do prostredia s vysokým výskytom kliešťov používať repelentné prostriedky. Zviera po vychádzke vyčesať, prezrieť, odstrániť prípadné prisatých kliešťov. Niektoré jedince kliešťov lákajú. Pravdepodobne to súvisí s ich  metabolizmom. Odporúča sa podávať im vitamíny skupiny B, hlavne B1 – tiamin. Kvalitná potrava a podpora imunity je prevencia proti všetkým chorobám, vrátane patogénov, ktoré môžu prenášať kliešte.

2019-10-08T12:14:04+00:00