Veľa chovateľov sa dnes venuje chovu kôz a oviec. Dôvodom je zvýšený záujem o kvalitné a zdraviu prospešné kozie mlieko a výrobky z ovčieho aj kozieho mlieka. Pôvodné plemená  týchto malých prežúvavcov sú zväčša nenáročné zvieratá. Nové plemená vyšľachtené na vyššiu úžitkovosť sa stávajú náročnejšími na chov, krmivo a zoohygienické podmienky, s čím v mnohých prípadoch súvisí aj  výskyt  zdravotných problémov.

V súčasnosti parazitárne choroby malých prežúvavcov predstavujú jeden z najčastejších problémov v chove týchto zvierat.  Zvlášť u kôz majú často skrytý priebeh, bez klinických príznakov, ale môžu spôsobovať straty znížením kvality a množstva nadojeného mlieka, znížením konverzie krmiva, straty na živej hmotnosti, oneskorenom pohlavnom dospievaní, poruchami reprodukcie, konfiškáciou pri zabití aj náhlym úhynom zvierat.

V ostatných rokoch boli na našom území nájdené parazity, ktoré sa v predchádzajúcich rokoch u nás nevyskytovali. Je to pravdepodobne dôsledok dovozu zvierat, zmeny klímy ale aj premnoženia sa voľne žijúcich prežúvavcov, ktorých zdravotný stav často nie je veľmi dobrý a môžu byť rezervoárom rôznych infekcií. Nepriaznivou skutočnosťou je, že sa stále častejšie zisťuje rezistencia parazitov na antiparazitárne lieky – doposiaľ používané chemické látky, pričom za ostatných približne 20 rokov nebola syntetizovaná žiadna nová chemická antiparazitárna látka, ktorá by nebola zároveň vysoko toxická pre stavovce.

Prítomnosť vnútorných parazitov u kôz aj oviec je prirodzený jav, ktorý súvisí s podmienkami ich chovu. Problém nastáva, ak sa parazity premnožia, čo súvisí s oslabením odolnosti zvierat zvyčajne následkom nevhodnej zoohygieny, zootechniky, chovu či kŕmenia zvierat, prešľachtenia, prípadne inými stresovými faktormi. Zdravotné problémy v spojitosti s vnútornými červami sa vyskytujú hlavne u mláďat. Dospelým, zdravým, životaschopným a dobre živeným jedincom spravidla črevné parazity nespôsobujú zdravotné problémy, ich dobrý imunitný systém „nedovolí“ premnoženiu a uplatneniu sa parazitov, kým nie sú chované v prehustených priestoroch a nevyhovujúcich zoohygienických podmienkach. Výskyt jednotlivých parazitov môže byť v rôznych chovoch aj v ročných obdobiach rozdielny, čo závisí od podmienok chovu, hlavne kvality pastviska, výbehu, čistoty maštale, kde je možnosť prežívania medzihostiteľov jednotlivých parazitov alebo kde sú vhodné podmienky na prežívanie parazita v prostredí.

V ostatných 2 – 3 rokoch sme u nás zaznamenali zvýšené úhyny aj dospelých kôz hlavne u anglonubijského plemena a ich krížencov v oblastiach s intenzívnym chovom kôz. Vo väčšine prípadov pravdepodobná príčina úhynov bola vysoká koncentrácia parazita Haemonchus contortus (vlasovka slezová Obr.1, Obr.2), ktorý patrí medzi najviac patogénne hlístovce (nematódy) oviec a kôz. Tento parazit robil a robí veľké škody v chovoch malých prežúvavcov v tropických a subtropických oblastiach. Pravdepodobne zmenou klímy a dovozom infikovaných zvierat a vnímavejších plemien kôz sa  prispôsobil aj našim podmienkam. Parazituje v sleze, živý sa krvou, spôsobuje výraznú anémiu. Ďalšími klinickými príznakmi je edém podsaničia, dehydratácia, letargia, hnačka, chudnutie, náhly úhyn. Dospelé jedince parazita žijú zavŕtané pod sliznicu slezu.  Mechanicky aj vypúšťaním látky, ktorá bráni zrážaniu krvi, dráždia sliznicu slezu, spôsobujú zápal. Pri silnej invázií – vysokom počte parazitov v sleze môžu hlavne jahňatá aj kozľatá uhynúť rýchlo bez zjavných klinických prejavov aj bez zistenia vajíčok parazita v truse mláďat. V takomto prípade pri koprologickom vyšetrení sa v truse mláďat zisťujú len oocysty kokcídií, čo vedie k nesprávnej liečbe zvierat, a tým aj oslabeniu ich odolnosti a zvýšeniu vnímavosti na choroby.

Obr.1 Haemonchus contortus

Samička vlasovky má dĺžku 18 až 30 mm, samec 10 až 20 mm. Samica môže uvoľniť až 10000 vajec, ktoré trusom odchádzajú do vonkajšieho prostredia. Vo vlkom truse pri teplote okolo 25°C sa vyvíjajú larvárne štádia L1 a L2. Štádium L3 je infekčné, má kutikulu, ktorá ho chráni pred vyschnutím. Parazit v štádiu L3 je schopný za priaznivých podmienok premiestniť sa na vrcholky tráv, odkiaľ ho zvieratá ľahšie s trávou spasú. V období sucha a horúčav sa prežitie lariev znižuje. Rovnako mrazy larvy vo vonkajšom prostredí neprežijú. Larvy L3 po požratím prežúvavcom prechádzajú cez predžalúdky do slezu, kde zhodia kutikulu a zavrtávajú sa do jeho vnútornej vrstvy, menia sa na štádium L4, z ktorých sa vyvinú dospelé jedince schopné množiť sa. Štádiu L4 môže latentne v sleze prečkať nepriaznivé obdobia zimy a veľkého sucha.

Obr.2 Haemonchus contortus

Tento vnútorný parazit je vysoko odolný voči všetkým používaným antiparazitárnym liekom. Zbaviť zvieratá a chov od vlasovky je dlhodobí a zložitý proces, pri ktorom sa uplatňuje hlavne zlepšenie organizácie chovu, striedanie pastvín, zoohygiena a systematické sledovanie zamorenosti zvierat parazitom koprologickým vyšetrením. Pravidelné odčevovanie, ktoré sa robí zvyčajne v jeseni a na jar tohto parazita nelikviduje, skôr naopak oslabuje organizmus a odčervovanie môže vyprovokovať zvýšený úhyn zvierat. Predispozične na vznik ochorenia pôsobí teplejšie prostredie s vyššou vlhkosťou, genetická predispozícia zvierat, vysoká prešľachtenosť, odolnosť parazita proti antihelmintikám v dôsledku ich nadmerného používania, antimikróbna liečba zvierat (antibiotikami, chemoterapeutikami, antikokcidikami), prehusťovanie pastviska, výbehu.

Ďalšími pôvodcami gastroenteritíd sú okrem Haemonchus contortus aj Ostertagia circumcinctaa Trichostrongylus spp., Nematodirus spp., Strongyloides papillosus, Oesophagostomum columbianum. Niektoré  parazitujú tiež v sleze iné s tenkom čreve, spôsobujú anémiu, slabosť, zlé využitie krmiva. V slepom a hrubom čreve parazituje Trichuris ovis, aj Chabertia ovina.
Mrle u oviec a kôz (Skrjabinema ovis) spôsobujú nepokoj, neurózy a svrbenie, nakoľko samička kladie vajíčka na kožu v okolí konečníka. Ak sa v chove vyskytujú problémy vo väčšine prípadov sa tam uplatňuje viac parazitov.

Črevný parazit  Strongyloides papillosus má veľmi zaujímavý životný cyklus. Dospelé jedince môžu žiť buď voľne v pôde alebo ako infekčná forma v tenkom čreve kôz, oviec aj hovädzieho dobytka. Parazitárne v tenkom čreve žijú len samice, len tie sa môžu reprodukovať partenogenézou (vývin nového jedinca zo samičieho vajíčka neoplodneného samčou pohlavnou bunkou). Z vajíčka sa vyvíja larva. Tretie larvárne štádium je infekčné. Larvy odchádzajú z čreva trusom, môžu sa prenášať aj mliekom. Infekčné samičie larvy sa môžu vyvinúť tiež v pôde na pastvine pohlavným množením parazita, ktoré prebieha vo vonkajšom prostredí, mimo organizmus hostiteľa (prežúvavca).
Infekčné – len samičie larvy infikujú prežúvavce per orálne alebo prenikajú do organizmu kožou. Dospelé jedince dosahujú dĺžku 6 mm. Parazit pri silnej invázií spôsobuje poškodenie tenkého čreva, hnačky niekedy krvavé, chudnutie, chradnutie zvierat. Svrbenie, zápal, poškodenie kože zvlášť na nohách. Následkom migrácie parazita v tele bývajú poškodené pľúca. Výskyt parazita je celosvetový, najmä v teplých a vlhkých oblastiach.  Prevencia spočíva v nepreplňovaní chovného zariadenia, vysušenia, ošetrenia, striedania pastviny, výbehu.

U malých prežúvavcov sa často diagnostikujú pľúcne červy. Najčastejšie sa vyskytujúcimi pľúcnymi nematódmi na Slovensku sú Protostrongylus spp., Muellerius spp. a Dictyocaulus filaria, ktoré spôsobujú bronchitídu a pneumóniu. Poškodzujú pľúcny parenchým a vytvárajú podmienky na vznik iných ochorení napr. pasteurelózy.

Fasciolózu (motoličnatosť) spôsobuje parazit z triedy Trematoda. Parazity Fasciola hepatica a Fascioloides magna  postihujú pečeň a žlčovody. Dôležitú úlohu pri tomto ochorení zohráva medzihostiteľ slimák viazaný na vodné prostredie. Ochorenie sa vyskytuje hlavne na jar a na jeseň a u prežúvavcov, ktoré sa pasú v blízkosti potokov či mokradí. Ochorenie v chove môže mať priame straty úhynom alebo núteným zabitím aj nepriame straty napr. v znížení dojivosti. Infekcia F.magna pre malé prežúvavce môže byť smrteľná, pričom v truse sa len niekedy nájdu vajíčka tohto parazita.  Diagnóza sa určí až pitevným vyšetrením. V pečeni parazituje aj trematód Dicrocoelium dendriticum, ktorý má dvoch medzihostiteľov, v ktorých sa vyvíja larva a to  suchozemských slimákov a mravcov. Parazit spôsobuje anémiu, ikterus, chudnutie.

Pásomnice u malých prežúvavcov sú známe v dvoch formách:

  1. Cysticerkóza a cenuróza – pri týchto ochoreniach malé prežúvavce pôsobia ako medzihostitelia, v ktorých sa vyvíja larvocysta Cysticercus tenuicollis (Obr.3) – lokalizuje sa na seróze vnútorných orgánov a larvocysta Coenurus cerebralis – lokalizuje sa hlavne v mozgu a mieche, u kôz aj vo svaloch či pod kožou. Mäsožravce sú definitívny hostitelia, nakazia sa požieraním orgánov medzihostiteľov, v ich čreve sa vyvinie dospelá pásomnica (Taenia hydatigena, Taenia multiceps). Klinickými príznakmi ochorenia u prežúvavcov sú zmenené triasové hodnoty, slabosť, v čase migrácie lariev enteritída. Pri cenuróze ak je poškodený mozog a miecha zisťujú sa nervové príznaky.

Obr.3 Cysticerkus tenuicollis

  1. Moniezia expansa ( Obr.4) je pásomnica, ktorá parazituje v tenkom čreve kozliat, jahniat. Môže dosahovať dĺžku 6 až 10 metrov. Choroba sa prejavuje enteritídou, nervovými príznakmi, slabosťou. Medzihostiteľmi tejto pásomnice sú pôdne roztoče.

Obr. 4 Moniezia expansa

U mláďat môžu zdravotné problémy spôsobiť aj kokcídie, ktoré sú bežnou súčasťou mikroflóry čreva. K ich premnoženiu dochádza pri zanedbaní zoohygieny a prekrmovaní bielkovinovými krmivami. Prevencia spočíva v optimalizovaní kŕmnej dávky, dobrej zoohygiene, hlavne znížení počtu zvierat v ustajňovacích priestoroch, minimalizovaní stresových faktorov (zmeny krmiva, oddelenie od matky, od stáda a pod.) Na prevenciu sa odporúča podávať probiotiká, vňať a koreň petržlenu, cesnak. Neodporúča sa preventívne používať chemické antikokcidiká, ktoré môžu narušiť črevnú a bachorovú mikroflóru a stať sa spúšťačom ďalších zdravotných problémov.

Liečba parazitárnych ochorení je veľmi ťažká, preto dôraz sa kladie na prevenciu, ktorá spočíva v správnej zootechnike chovu a dobrej zoohygiene, neprehusťovaním chovných zariadení, pastviska. Fyziologickom kŕmení zvierat s dostatkom funkčnej vlákniny a zeleného krmiva – paše. Dobre  pôsobia niektoré rastliny s antiparazitárnym účinkom, rastliny s vysokým obsahom tanínu. Dôležitá je  pestrosť rastlín na pastvisku, čo je dnes veľkým problémom. Chemizáciou a vysádzaním pasienkov monokultúrnymi rastlinami sa znižuje diverzita (rôznorodosť) rastlín. Pričom mnohé kvety, či „buriny“ majú prirodzené antiparazitárne účinky. Zvieratá, ak majú možnosť vedia si ich v prípade potreby vyhľadať.

Pri riešení zdravotných problémov oviec a kôz v spojitosti s parazitárnymi chorobami hlavný dôraz  musí byť kladený na zoohygienu. Dôležité je čistenie a ošetrovanie výbehov, pasienkov a maštalí. Pravidelné  presušenie pasienkov, kosenie. Striedanie pasienkov. Vynášanie podstielky s trusom z maštalí, udržiavanie čistej a suchej podstielky. Hnoj sa odporúča kompostovať dva roky, až potom použiť na hnojenie pasienkov. Prirodzené vymrazenie pasienkov a výbehov v zime a ich vysušenie v horúcom lete má podstatný vplyv na zníženie množstva parazitov v prostredí.

Posilňovanie celkovej odolnosti zvierat kvalitným krmivom, rastlinnými prípravkami a probiotikami. Zvieratá majú mať dostatok pohybu aj v období keď nie sú na pastve. Novo prikúpené zvieratá sa odporúča držať v karanténe aspoň štyri týždne, počas tejto doby ich cyklicky vyšetriť na prítomnosť parazitov aj iné choroby.

Odporúča sa robiť preventívne a diagnostické vyšetrenie trusu (koprologické vyšetrenie) na prítomnosť  parazitov v danom chove. Poznaním životného cyklu nájdených parazitov a  prerušením tohto cyklu prirodzenými postupmi, sa môže účinne znížiť zamorenosť chovu parazitmi, bez zaťaženia zvierat chemickými látkami. Koprologické vyšetrenie sa odporúča robiť v chove preventívne v jeseni a na jar, u mláďat aj častejšie a v prípade zdravotných problémov v chove.

Dôležitý je správny odber vzoriek. Odoberá sa čerstvý trus v ranných alebo večerných hodinách od viacerých zvierat, ktoré sú umiestnené v jednom objekte (zmesná vzorka v množstve asi 10 – 20 g). Vzorku trusu je potrebné odobrať v chove viackrát za sebou, aspoň trikrát obdeň, nakoľko vajíčka parazitov sa nemusia vylučovať v každom truse. Odobratá vzorka trusu sa uchováva v igelitovom vrecku alebo v uzavretej nádobe aby nedošlo k vyschnutiu vzorky a pokiaľ možno v chladničke (vzorku nezamraziť). Vzorku je dobré čo najrýchlejšie (do 24 hodín) dopraviť do veterinárneho laboratória. Na základe výsledku koprologického vyšetrenia a zhodnotení prípadných zdravotných problémov zvierat, pracovníci laboratória chovateľom vedia poradiť ako postupovať pri eliminácií parazitov v ich chove, aj pri riešení iných zdravotných problémov.

Dôležitým preventívnym opatrením proti niektorým parazitom je nekŕmiť psov a mačky surovým mäsom a vnútornosťami bylinožravcov.

Chov viacerých druhov zvierat na jednom pasienku, výbehu, resp. striedanie druhov zvierat na pasienku je prirodzeným spôsobom ako znížiť množstvo parazitov prežívajúcich v prostredí, nakoľko parazity sú zvyčajne veľmi úzko špecializované na hostiteľa a požratie parazita, resp. medzihostiteľa s parazitom nešpecifickým hostiteľom znamená prerušenie vývojového cyklu parazita. Odporúča sa spoločný chov hydiny a prežúvavcov, pričom musia byť zabezpečené vhodné podmienky pre chov všetkých druhov na danom mieste. Ovce, kozy, hovädzí dobytok, voľne žijúce prežúvavce majú niektorých parazitov spoločných.

Autor fotografií: MVDr. Igor Bakša