„Láska ide cez žalúdok“ hovorí jedno príslovie. Všetci to poznajú, že pochúťkou, dobrým jedlom ale aj pochvalou a pohladením si získame lásku a vernosť psa či prítulnosť mačky. Zvieratá, rovnako ako  ľudia, majú radi dobré jedlo alebo maškrtu. Ďalšie príslovie však hovorí, že „aj dobrého veľa škodí“. Nadmerné množstvo ale hlavne nevhodné zloženie týchto maškŕt alebo jedla môže zvieratám spôsobiť  zdravotné problémy.

O správnej a zdravej výžive zvierat sa píše najčastejšie v súvislosti s ponukou  kompletných krmív a diét zameraných na rôzne, už existujúce zdravotné problémy. Menej často sa píše o prirodzenej strave, ktorá  podporuje celkové zdravie zvierat. Presný návod, ako správne a čo najzdravšie kŕmiť psa či mačku asi nikde nenájdete, nakoľko aj u zvierat v rámci druhu existujú určité individuálne rozdiely. Čo jednému škodí, inému môže prospievať, no všeobecné pravidlá pravdepodobne platia pre väčšinu jedincov daného druhu.

Psy patria k mäsožravcom, ktoré dokážu stráviť aj rastlinnú potravu.  Vo voľnej prírode nepohrdnú ani zdochlinou. Majú dobrý detoxikačný systém, preto znesú aj menej kvalitné krmivo ako mačky. Ale aj niektoré plemená psov, ako šeltie, kólie a ďalšie, majú slabšiu detoxikačnú schopnosť. Prirodzenou potravou psích predkov je surové mäso, kosti, vnútornosti ako aj obsah žalúdka a čriev zvierat, ktoré ulovia alebo nájdu uhynuté v prírode. Domestikáciou sa trávenie psov prispôsobilo potrave, ktorú im poskytujú ľudia – obilniny v rôznej forme, zeleninu. Niektoré psy obľubujú aj ovocie. Šľachtenie, konzervovaná alebo granulovaná jednotvárna potrava, či neprirodzený spôsob života, ako nedostatok pohybu alebo psychický stres, spôsobujú psom viaceré zdravotné problémy často spojené s tráviacimi ťažkosťami.

Na rozdiel od psov patria mačky k obligátnym mäsožravcom. Všetky potrebné živiny vedia získať z mäsa, kostí a vnútorností.  Mnoho mäsožravcov sa vyvinulo so schopnosťou premeniť rastlinnú hmotu na živiny, ktoré podporujú ich zdravie (napr. vitamín A). Mačky touto schopnosťou nedisponujú, bez mäsitej potravy by teda svoje nutričné potreby uspokojiť nedokázali. Ich prirodzenou potravou sú drobné cicavce a vtáky. Čerstvú, práve ulovenú korisť mačka konzumuje aj s perím alebo chlpmi,  ktoré sú dôležitou súčasťou jej potravy, podporujúcou trávenie. Tráviaca sústava mačky sa spolužitím s človekom nijako nezmenila, no napriek tomu domáce mačky často konzumujú ľudskú stravu, čo ich zdraviu rozhodne neprospieva. U doma chovaných mačiek, ktoré nemajú prístup k prirodzenej potrave sa veľmi často vyskytujú tráviace ťažkosti, ktoré si u mačky „vonkajšej“  majiteľ nemusí ani všimnúť.

Trávenie potravy vo všeobecnosti možno rozdeliť na enzymatické a mikrobiálne. Všetky živočíchy spracovávajú potravu obidvoma spôsobmi, pričom trávenie mäsožravcov je založené v prevažnej miere na enzymatickom základe, trávenie bylinožravcov na mikrobiálnom základe. Tráviaci systém jednotlivých druhov zvierat je prispôsobený druhu prijímanej potravy. Mäsožravce majú kratší tráviaci trakt, ich tráviace orgány produkujú silnejšie tráviace enzýmy.  Bylinožravce majú dlhý a zložitejší tráviaci systém s predžalúdkami,  či veľkým hrubým črevom, kde sa pomocou mikroorganizmov  trávi celulóza z rastlinnej potravy.

Mäsožravce  potravu – kusy mäsa prehĺtajú celé, kosti obhrýzajú a drvia silnými zubami. Pri ohrýzaní  kostí  sa v ústach tvorí veľa slín, ktoré obsahujú enzýmy dôležité na natrávenie potravy a čistenie ústnej dutiny a zubov od povlakov. Žalúdočná kyselina produkovaná mäsožravcami je tiež silnejšia a  prispieva k rýchlejšiemu tráveniu živočíšnej potravy. Mäsožravce nevedia dobre tráviť škrob, energetická využiteľnosť a rýchlosť trávenia rastlinnej potravy je u nich nižšia.

Do prednej časti tenkého čreva – dvanástnika ústia vývody najdôležitejších tráviacich orgánov – pankreasu a pečene.

Pankreas podžalúdkovú žľazu môžeme rozdeliť podľa funkcie na dve časti, na exokrinnú a endokrinnú časť.

Endokrinná časť pankreasu je tvorená drobnými zhlukmi, tzv. Langerhansovými ostrovčekmi, ktoré sa delia na  alfa, beta a gama bunky. Alfa bunky  produkujú  glukagón. Ten sa pri nízkej hladine krvného cukru vyplaví do krvi a spôsobí jej zvýšenie. Beta bunky produkujú hormón s opačným účinkom – inzulín. Ten je vylučovaný do krvi pri zvýšenej hladine cukrov a spôsobuje ich ukladanie do tkanív, čím sa zníži  hladina cukru v krvi. Gama bunky produkujú hormón somatostatín, ktorý ovplyvňuje vylučovanie inzulínu a glukagónu, ale aj niektorých ďalších hormónov tráviaceho traktu.

Exokrinná časť pankreasu zaberá väčšinu jeho tkaniva. Je tvorená bunkami produkujúcimi tráviace enzýmy – lipázu, amylázu a proteázu. Tie sú ako  pankreatická šťava transportované do dvanástnika, kde štiepia všetky základné zložky potravy – bielkoviny, cukry, tuky. Aby enzýmy správne plnili svoju funkciu musia byť aktivované mimo pankreasu, aby nedošlo k jeho natráveniu. Aktivátorom enzýmov v čreve je žlč. Tá je privádzaná z pečene žlčovými cestami, ktoré sa napájajú na vývodné cesty z pankreasu ešte pred ich spoločným vyústením do čreva. Po aktivácii sú enzýmy schopné chemicky štiepiť potravu prichádzajúcu zo žalúdka, kde prebehla prvá fáza trávenia. Prepojenie vývodných ciest z pankreasu a z pečene má svoje výhody, ale aj jednu veľkú nevýhodu. Ak sa v žlčníku vytvorí žlčový kameň a zostúpi do žlčových ciest, môže upchať vyústenie oboch vývodných systémov, a vyvolať akútny zápal pankreasu. Pri dlhodobom dráždení pankreasu môže vzniknúť chronický zápal.

Neprirodzená potrava, stresy ale aj šľachtenie zvierat bývajú príčinou tráviacich problémov. Jedným z nich je aj exokrinná pankreatická insuficiencia (EPI).  Je spôsobená  nedostatočnou sekréciou pankreatických enzýmov alebo ich predčasnou inaktiváciou či ich nevhodnou aktiváciou v čreve. Najčastejšou príčinou je chronická pankreatitída a cystózna degenerácia. Na vzniku ochorenia sa môžu uplatniť aj genetické predpoklady. Nedostatok pankreatických enzýmov vedie k zlyhaniu štiepenia potravy v tenkom čreve, čo má za následok nedostatočnú absorbciu živín z tukov, bielkovín, cukrov,  v tukoch rozpustných vitamínov  (A,D,E,K) a vitamínu B 12. Klinicky sa EPI  prejavuje chudnutím, hnačkou s prímesou nestráveného tuku (mazľavou chronickou hnačkou). Nedostatok vitamínov a aminokyselín sa môže prejaviť na zlej kvalite srsti, kožnými problémami, neplodnosťou, nervovými príznakmi a podobne. Terapia EPI je založená na diéte a substitučnej podpore pankreatickými enzýmovými preparátmi.

Ďalšou podstatnou súčasťou tráviacich procesov zvierat je prítomnosť prirodzenej mikroflóry v celej tráviacej trubici. Laktobacily, enterokoky, bifidobaktérie, symbiotické kmene E.coli, bacily a ďalšie tvoria spoločenstvo, ktoré ako mikrobiálny ekofilm pokrýva všetky sliznice od ústnej dutiny až po  konečník vrátane močovo-pohlavných a dýchacích ciest. Pravdepodobne je mikrobiálny ekofilm prítomný aj na endoteli veľkých ciev. Zloženie mikrobiálneho ekofilmu v tráviacom systéme sa líši v závislosti od miesta prichytenia. Iné je v ústach, iné v žalúdku,  iné v hrubom čreve, kde je najväčší počet mikoorganizmov, ktoré sa podieľajú na tráviacich procesoch.  Mikroflóra čreva je silne ovplyvnená  zložením potravy, ktorú zviera prijíma a kvalitou tráviacich procesov prebiehajúcich vo vyšších partiách tráviacej trubice. Napríklad pri nedostatočnom natrávení a štiepení bielkovín v žalúdku a tenkom čreve môže dôjsť  k premnoženiu klostrídií  (ktoré sú tiež bežnou súčasťou črevnej mikroflóry),  na úkor laktobacilov a iných symbiotických mikroorganizmov. Môže dôjsť k enterotoxikóze  s následným poškodením obličiek a pečene.

Mikrobiálny ekofilm slizníc sa tvorí  hneď po narodení z mikroflóry prítomnej v pohlavných cestách matky a v prostredí do ktorého sa mláďa rodí. Je veľmi dôležitý pre zdravie a celkovú odolnosť zvieraťa po celý život.
Článok: „Probiotiká vo výžive a v prevencii chorôb zvierat“

Zdravá výživa zvierat je spôsob kŕmenia, ktorý najlepšie podporuje ich prirodzené tráviace procesy. Základom je podávanie pestrej potravy, ktorá podporuje množenie zdravej mikroflóry a nepôsobí nepriaznivo  na orgány produkujúce tráviace enzýmy (pečeň, pankreas).