Koža je najväčší orgán tela. V čase ontogenézy (vývoj jedinca) sa  vyvíja z rovnakého základu (ekdodermy) ako tráviaca trubica a dýchacie cesty. Preto chronické problémy súvisiace s týmito orgánmi sa často prejavujú prv na koži, nakoľko telo sa v rámci zachovania svojich funkcií snaží vytlačiť chorobu na orgány, ktoré nie sú pre život najdôležitejšie a sú schopné absorbovať  veľa poškodení kým začnú ohrozovať život.  Koža tvorí hranicu tela voči vonkajšiemu prostrediu.  Tráviaca trubica je „vnútorný vonkajšok“ tela, ktorý má najväčšiu plochu (niekoľkokrát väčšiu ako je povrch kože). Tvorí bariéru medzi prijímanou potravou a vnútorným prostredím.  Plní hlavne úlohu asimilácie – vstrebávania živín. Sliznica tráviaceho systému je zároveň najväčším imunitným orgánom!  Sliznica dýchacích ciest je  styčnou plochou medzi vdychovaným vzduchom a vnútorným prostredím. Aktivita imunokompetentných buniek (hlavne makrofágov a dendritických buniek) v dýchacom systéme má podstatný vplyv na zneškodnenie a odstránenie cudzorodých látok  (infekčných aj mechanických) z dýchacích ciest, ich ochrany pred poškodením a vniknutím škodlivín do vnútorného prostredia. Všetky spomínané orgány majú zároveň úlohu disimilácie – vylučovania nepotrebných látok z tela.

Hlavné funkcie kože sú  bariéravylučovanie prebytočných a škodlivých látok z tela.   Imunitný systém kože tvoria aj veľmi aktívne špecializované dendritické bunky (Langerhasove bunky), ktorých hlavnou úlohou je nájsť a zneškodniť poškodené, zmenené či infikované bunky, patogény, cudzorodé bielkoviny a predkladať ich ďalším imunitným bunkám (hlavne T-lymfocytom).  Škodlivé vplyvy pôsobiace z vonkajšieho prostredia na kožu ale aj z vnútorného prostredia sa prejavujú na koži v podobe rôznych zápalov,  vyrážok, abscesov, áft,  ekzémov, svrbenia, mokvania, opuchov, nehojením sa rán, nesprávnou, resp. narušenou aktivitou  imunitných reakcií.

V ostatných približne 70-tich rokov  (postupne, pomerne rýchlo a čoraz viac) pôsobí na organizmy veľmi veľa cudzorodých škodlivých látok –  zo znečisteného vzduchu, pôdy, vôd – mŕtva,  toxická, neplnohodnotná potrava, chemickými jedmi zaťažené životné prostredie, škodlivé kozmetické prípravky, lieky ktoré potláčajúce symptómy (príznaky) ale neriešia príčiny chorôb, zneužívanie používania antibiotík, vakcíny… Nemalú úlohu vo vnímavosti jedinca na tieto vonkajšie faktory zohráva jeho genetická vybavenosť a vplyv epigenetických faktorov, ktoré ovplyvňovali život a zdravie už jeho rodičov aj prarodičov.  Preto nie je ničím zvláštnym, že choroby a rôzne problémy s kožou sú dnes veľmi častým zdravotným problémom u ľudí aj zvierat. Potlačenie symptómov – chorobných prejavov  na koži môže mať za následok vážnejšie poškodenie a chorobné prejavy  na vnútorných orgánoch  – od poškodenia tráviacich a dýchacích orgánov po poškodenie parenchymatóznych orgánov, srdca,  ciev  aj  nervovej sústavy… Preto prístup k liečbe chronických kožných ochorení by mal byť veľmi opatrní. Má  zmierňovať  nepríjemné pocity – svrbenie, ale zároveň je potrebné odhaliť vnútornú príčinu tohto stavu a zamerať sa na riešenie vnútorného problému.

Primárnou príčinou chronických ochorení je nesprávna funkcia imunitného systému. Môže ísť o jeho nadmernú aktivitu (alergie, autoimunitné  reakcie) alebo naopak o jeho nedostatočnú činnosť (imunosupresiu).  Tomu, že imunitný stav populácie (ľudí aj zvierat) je dnes značne oslabený nasvedčuje aj stále častejšie uplatňovanie sa herpesvírusov a retrovírusov. Tieto vírusy tu boli aj predtým.  Ale dobrý imunitný systém jedincov im nedovolil uplatňovať sa (spôsobovať ochorenia), a tým zvyšovať ich patogénne vlastnosti. Tieto vírusy sa okrem iného vyznačujú aj tým, že po ich vniknutí a pomnožení  sa vo vnímavých bunkách,  organizmus sa ich už nezbaví. Ostávajú v tele skryté a pri oslabení, napr. vplyvom akéhokoľvek stresu môžu sa začať zase množiť a vyvolať klinicky viac alebo menej zjavné ochorenie. Sú stálym potencionálnym zdrojom imunosupresie. Môžu sa preniesť aj na potomstvo. V súčasnosti choroby spôsobené poruchami imunity predstavujú  omnoho vážnejší problém ako niektoré infekčné choroby proti ktorým sa dnes vakcinuje. Je známe, že neopodstatnené  a nadmerné vakcinačné zákroky bývajú jednou z príčin poškodenia – rozladenia imunitných reakcií. Ďalšími faktormi spôsobujúcimi poškodenie imunitných funkcií je celkové znečistenie životného prostredia rôznymi chemikáliami, jedmi s následkami tohto znečistenia.  Chemické antimikrobiálne látky  ničia prirodzený mikrobiálny symbiotický biofilm v prostredí,  na koži, na slizniciach tráviaceho, dýchacieho, urogenitálneho systému, aj na endoteli veľkých ciev.  Poškodenie prirodzených ochranných bariér narúša rovnováhu a správanie sa obranných systémov (imunokompetentných buniek).

Každé poškodenie imunity a vnútornej rovnováhy sa môže prejaviť aj na koži. Liečba hlavne  chronických kožných problémov by mala zahŕňať  postupné vrátenie organizmu do homeostázy (stav dynamickej funkčnej rovnováhy v živom organizme, snaha udržať rovnováhu vnútorného prostredia).