Zvieratá na pastvinách (ovce, kozy, hovädzí dobytok, kone, voľne žijúce prežúvavce) často veľmi trpia prítomnosťou vonkajších parazitov. Ektoparazitárne choroby spôsobujú predovšetkým roztoče a krv cicajúci hmyz. Patologické pôsobenie ektoparazitov sa najčastejšie prejavuje ochorením kože vo forme rôznych dermatitíd, stratou krvi a alergickými reakciami. Nepriame pôsobenie parazitických článkonožcov spočíva v prenášaní vírusových, bakteriálnych a protozoárnych infekcií priamou inokuláciou infekčného agens pri cicaní krvi, alebo nepriamo pasívnym mechanickým prenosom. Ďalšie straty sú spôsobené nepokojom zvierat, znížením dojivosti, chudnutím, pri silnom napadnutí aj úhynom.
Svrab je chronické veľmi nákazlivé ochorenie zvierat prejavujúce sa dermatitídou, žltkastými mokvavými chrastami, vypadávaním srsti, silným svrbením a znížením hmotnosti. Je spôsobený roztočmi z rodov Psoroptes, Chorioptes, Sarcoptes, Demodex. Predstavuje významné straty v chovoch oviec a kôz na celom svete. Do stáda sa môže zavliecť latentne chorými zvieratami – bez klinických príznakov, u ktorých sa roztoče ukrývajú v záhyboch kože a vo vonkajšom zvukovode aj 2 roky. Svrab sa môže preniesť aj infikovaným náradím, krmivom, autami, odevom ošetrovateľov a pod. Psoroptový svrab sa prejavuje hlavne na tele postihnutých zvierat, sarkoptový na hlave a v okolí ceckov a pupka, chorioptový svrab je miernejší a prejavuje sa na končatinách. Všetky sa prejavujú aj silným svrbením. Demodexový svrab sa málo kedy prejaví klinicky, svrbenie chýba. Svrab patrí medzi nebezpečné nákazy a podlieha povinnému hláseniu. Medzi hlavné zásady prevencie patrí dôkladná prehliadka a karanténa prikúpených zvierat (28 dní), počas ktorej sa sleduje výskyt svrabovcov.
Všivavosť sa vyskytuje sporadicky, je spôsobená všami a švolami. Jeho výskyt svedčí o zlej úrovni zoohygieny. Pri silnej infekcii sa prejavuje anémiou, prípadne aj vážnym poškodením kože a srsti.
Estróza je vyvolaná parazitovaním lariev strečka ovčieho (Oestrus ovis). Je to mucha, ktorá kladie vajíčka do nosa oviec a kôz. Larvy migrujú v nosovej sliznici, do vedľajších nosových a hlavových dutín, kde spôsobujú chronický zápal horných dýchacích ciest. Prejavuje sa sťaženým dýchaním, poklesom hmotnosti, v ťažkých prípadoch larvy vyvolávajú v pľúcach hnisavé ložiská. Prevencia spočíva v znižovaní množstva lietajúceho hmyzu používaním rastlinných repelentných prípravkov vo forme postrekov. Niektoré rastlinné látky možno použiť aj na povrch kože zvierat. V niektorých lokalitách je estróza vážny a ťažko riešiteľný problém domácich aj voľne žijúcich prežúvavcov.
Kliešte, komáre, muchy – kuklorodky znepokojujú zvieratá hlavne cicaním krvi. Pri silnej invázii môžu spôsobiť anémiu a alergické reakcie. Krv cicajúci hmyz môže prenášať infekcie. Kliešte napríklad môžu byť rezervoárom pôvodcu Q horúčky (Coxsiella burnetii), niektoré druhy komárov a pakomáre prenášajú vírusy encefalitíd a vírus katarálnej horúčky. Kliešte infikované vírusom kliešťovej encefalitídy ľudí môžu pri cicaní krvi infikovať kozy, ktoré klinicky neochorejú, ale vírus môžu dočasne vylučovať mliekom, (čo nebolo jednoznačne potvrdené). Infikované mlieko môže byť zdrojom nákazy hlavne pre deti a imunitne oslabených ľudí. Prevencia spočíva hlavne v tom, aby sa kozy nepásli na pasienkoch zamorených kliešťami, v húšťavách. U bielych kôz môžu malochovatelia kliešťov nájsť pri obhliadke zvieraťa. Na tmavo sfarbených zvieratách a vo veľkých stádach sa kliešte hľadajú ťažko. Ovce sú vďaka vlne do určitej miery chránené pred prisatím kliešťov.
Ako prevencia, na zníženie počtu kliešťov na pasienkoch sa odporúča ich ošetrenie na jar, pred vyhnaním zvierat na pastvu nasledovným spôsobom: Nahriata stará ovčia kožušina alebo chlpatá deka sa pomaly ťahá po zemi najlepšie za koňom po pasienku a po chodníkoch kadiaľ zvieratá chodia na pašu. Kliešte a ich vývojové štádia sú na jar veľmi aktívne, vyhľadávajú hostiteľa podľa tepla, vydychovaného kysličníka uhličitého a pachu, prichytia sa na kožušinu, resp. na deku, ktorú sa odporúča potom spáliť. Kozie mlieko je možné vyšetriť na prítomnosť patogénov v špecializovaných laboratóriách, ale toto vyšetrenie je aktuálne len ak kozy žijú v podmienkach, kde sa na ne nemôžu prisať kliešte, inak sa môžu zvieratá infikovať aj po odbere vzoriek, potom výsledok testu už nie je aktuálny. V ostatných rokoch sa následkom klimatických zmien výskyt kliešťov rozšíril takmer na celé územie Slovenska.
Myiázy sú ochorenia zapríčinené larvami múch, ich pôsobením na orgány alebo živé tkanivá zvierat. Myázotvorné druhy múch môžu naklásť vajíčka do otvorených rán alebo do vlhkých orgánov (nosa, pyskov, uší, pošvy) kde sa vyliahnuté larvy živia priamo odumretým, nekrotickým alebo aj živým tkanivom hostiteľa. Môžu spôsobovať aj vážne poškodenie zdravia. Okrem priameho poškodzovania môžu prenášať rôzne infekčné choroby. Vyskytujú sa viac u oviec, kde vlna môže kryť rany.
Na odpudenie krv cicajúceho hmyzu sa odporúča používať látky (na prírodnej báze) pôsobiace repelentne. Na dvere maštalí, vo výbehu možno zavesiť usušenú vňať s kvetom vratiča obyčajného alebo paliny pravej. Antiparazitárne pôsobí prášok zo sušených kvetov vratiča, ktorý je ale vo vyšších dávkach jedovatý. Repelentne pôsobia aj klinčeky namočené v Alpe. Týmto roztokom možno potrieť (postriekať) aj zvieratá. Kvalitná výživa prispieva k odolnosti zvierat proti parazitárnym chorobám. Vhodnou prirodzenou prevenciou možno chrániť zvieratá pred následkami parazitárnych ochorení aj bez použitia chemických látok, čo má pozitívny vplyv na celkové zdravie zvierat aj kvalitu ich produktov.
